Brigáda doma alebo v zahraničí?

Autor: Jaroslav Hoško | 7.7.2017 o 18:05 | Karma článku: 2,45 | Prečítané:  501x

  Sezóna letných brigád sa nám rozbehla ako raketa a dnes sa budem zaoberať  tým, prečo si myslím, že by mal každý vyskúšať krátkodobú prácu v zahraničí a taktiež preberiem môj názor, prečo by som sa tam už dobrovoľne nevrátil.

Tento blog je iba môj osobný myšlienkový pochod, postoje nikomu nevnucujem a každý jeden človek môže mať na danú tému úplne iný názor.

 

  Všetko začnem vlastnou skúsenosťou. Vychádzame zo situácie, že som bol mladý študent, ktorý nemal rodičov bankárov a ani mafiánov. Keď sa blížil termín mojej 18-tky v strede prázdnin a peňaženka zívala prázdnotou, tak na otázku „Už máš brigádu na leto?“ bola moja odpoveď nejasná. Našťastie bola šanca využiť pomoc mojej úžasnej sestry, ktorá žije v Nemecku, pri Holandských hraniciach aby  som mal kde skloniť hlavu a tak som spolu s ňou, začal špekulovať, kde všade by sa ma dalo dosadiť, aby som zarobil aspoň o trošku viac ako tu.

 

Opustenie komfortnej zóny – objavenie niečoho nového

 

  S angličtinou som v škole nikdy nemal problém. Prvý telefonát z agentúry, ktorý ma prebral zo spánku a ja som ho zdvihol zo zavretými očami ma však okamžite vyškolil a zistil som, že jednotka v škole, nemusí znamenať „výborný“. Hlavne nie hneď ráno po zobudení. Každopádne vtedy som mal 17 a mal som sa ozvať, až keď budem v NL.  Perfektná vec, ktorá človeku pomôže pri prvých anglických telefonátoch, keď ešte „nie je v tom doma“ sú odrážky na papieri – o čom hovoriť a tak podobne. Pamätám si na prvý hovor, keď som mal volať do agentúry a povedať niečo o sebe, 20 minút som žmolil telefón až som sa odhodlal konečne zavolať , aby som sa dozvedel, že potrebujem identifikačné číslo, bez ktorého nemôžem pracovať. S ďalšou veľkou pomocou mojej sestry sme aj túto náležitosť  vyriešili, ďalší telefonát už bol s menším stresom a konečne nastal deň D. Osobný pohovor na „prestížnu“ pozíciu skladníka pre najväčšiu Americkú doručovateľskú firmu. Netrvalo dlho a vyfasoval som aj krásne, nepohodlné topánky v ktorých sa chodilo denne zopár kilometrov.

 

Ako to prebiehalo?

  Prácu skladníka nemusím špeciálne rozoberať a asi si viete predstaviť ako to prebieha – skener, palety, škatuľky, balíčky, celú pracovnú dobu na nohách a (pod)priemerný zárobok. Každopádne môj príchod na halu bol zaujímavý v tom, že napriek tomu, že na pohovore som potreboval znalosť angličtiny, na mojom pracovisku vedela dobre anglicky jedna osoba z 20. Vedúci to nebol. Keďže moja Nemčina akoby ani nebola, tak prvé dni boli naozaj fantastické a naozaj som si mal s kým pokecať a všetci mi radi vysvetlili čo mám robiť /sarkazmus/ . Ešteže „polski“ sa dokáže človek chytiť aj so slovenčinou. Postupne však menšiu komunikačnú traumu človek prekoná a dnes sa nad ňou iba zasmeje. Vždy si stačí uvedomiť to, že za dva mesiace budeš od tých ľudí viac ako 1000 km a za 100 rokov tu nikto z nich nebude – a ani ty. Späť k práci. Fyzicky sa človek unavil hlavne kilometrami chôdze po sklade, 10-20 km denne je bežné číslo. Väčšina trvalých zamestnancov používajú už vlastné, pohodlnejšie topánky a preto nemusia trpieť „komfort“ asi najlacnejších pracovných topánok, ktoré vyfasujú. Ale tak podobne to bude fungovať asi aj tu.

 

Prečo ostať doma?

  Začnem z druhého konca a to tak, že najväčšie negatívum krátkodobej práce v zahraničí je absencia akéhokoľvek kontaktu s priateľmi a úplne obmedzenie toho čo človeka baví. Jednoducho večer po práci nezavoláš kamarátom so spoločnými záujmami s tým, že niekde vybehnete, voľný deň tiež nie. Ľudí ktorých spoznáš a sadneš si s nimi, tak asi už v živote neuvidíš, ale sú aspoň malým spríjemnením času stráveného na „pracovnom tábore“.   Z prechádzajúceho vyplýva, že ako študent „zabiješ“ leto, ktoré si chcel vyplniť činnosťami ktoré máš najradšej a vymeníš ich za peniaze. To síce urobíš pravdepodobne aj tu, ale aspoň po tej práci môžeš byť s najbližšími.

 

Poďme sa teraz však venovať tomu, prečo to skúsiť...

 

- Prvá vec,  za ktorú som vďačný je tá, že nutnosť komunikovať s ľuďmi z iných krajín mi rýchlo a prirodzene zlepšila plynulosť rozprávania v cudzom jazyku. Nie len to, ale nadobudol som aj sebavedomie v komunikácií a prezentovaní samého seba a to čoho som sa bál na začiatku to teraz dokážem „preskočiť“ bez problémov. Áno aj k tomuto môže pomôcť taká pozícia ako je „skladník“.

- Hodnota tvojho času stúpne a začneš si vážiť samého seba, čas s blízkymi a činnosti, pri ktorých sa venuješ samému sebe – svojim záujmom. Čo tým myslím? Asi to, že pred brigádovaním v zahraničí som nemal problém na Slovensku pracovať za 2-3€/hod. pokojne aj v noci (hold, taká je realita u nás). Dnes ten problém mám. Za dve, alebo tri eurá na hodinu nevstanem z postele do práce. Jedine, že by mne osobne prinášala naozaj obrovské potešenie a rast v tom čo ma baví...Aby som na seba nechal niekoho ešte kričať, alebo niečo podobné za takéto peniaze? To naozaj nie.

- Ďalšia vec, že nie iba tvoj čas získa hodnotu, ale aj tvoje schopnosti. Keď si v kolektíve ľudí, ktorí nevedia to čo ty, tak si rýchlo uvedomíš, že práve tvoja schopnosť to zvládnuť, alebo s niečím pracovať je využiteľná a nie je to len taká samozrejmosť.


- Uvidíš ako to funguje mimo rodnej vlasti a zistíš, že Slovensko je naozaj krásna krajina, ktorú si budeš vážiť zasa o kúsok viac a nebude to len kvôli tomu, že zrazu každému rozumieš. Čo tým myslím? To, že osobne milujem lesy, lúky, pokrútené cesty a prevýšenia . Nie každá krajina toto dostala do vienka, keď som sa vrátil sem, tak som si upevnil vzťah k môjmu okoliu kde žijem a každodenný pohľad na reliéf našej krajiny ma utvrdí v tom, že patrím práve sem a nie na plochú dosku.

 

- Za zmienku stojí určite fakt, že u nás má zamestnanec právo na pol hodiny prestávky ak pracovná zmena trvá 6 a viac hodín.  V NL boli za zmenu 3 prestávky – krátka 15min., dlhšia 30 min. a opäť kratšia 15 min. pauza.  Zhruba každé dve hodiny. Samozrejme ako aj u nás – neplatené. Osobne mi to však vyhovovalo viac, keďže aj napriek tomu, že v práci strávi človek viac času, tak má viac príležitostí sa najesť a oddýchnuť si. Samozrejme žiadne „pýtanie sa na toaletu a značkovanie žien počas ich dní“ ako v niektorých fabrikách na území SR sa nekoná (otvára sa mi nožík vo vrecku). Voda na pracovisku je taktiež samozrejmosť. Každopádne toto porovnanie sa asi týka iba sféry výroby (tým myslím, že zamestnanci v kanceláriách a pod. sa na SK majú lepšie) ale aj tak si myslím, že je fajn to spomenúť.

 

Verdikt


  Poďme si to zosumarizovať.  Ak sa rozhoduješ či toto, alebo to nasledujúce leto vypadnúť za hranice, alebo pracovať tu a nikdy v živote si to ešte neskúsil, nič ťa tu nedrží, tak je moja odpoveď jasná. Určite to skús, posunie ťa to ďalej, naučíš sa niečo nové, získaš lepší rozhľad, precvičíš si cudzí jazyk, zarobíš si viac ako tu a bude to leto na ktoré nezabudneš...a to sa ani nebudeš musieť zúčastniť nejakého festivalu. Zistíš, čo nebudeš chcieť robiť (ale to sa dá aj tu, však?) a budeš sa tešiť domov na bryndzové halušky.

  Z môjho pohľadu – študenta čo si to už skúsil viem však povedať, že okrem mzdy hovorí všetko v prospech toho ostať tu a nájsť si nejakú slušnú brigádu blízko domova. Takú, na ktorej síce zarobíš polovicu z toho, čo v zahraničí, ale po nej si môžeš užívať všetko to ovocie, ktoré prináša leto, budeš sa môcť viac uvoľniť, užiť si to tu s blízkymi ľuďmi, ktorých poznáš dlhšie a možno ti ostane čas aj na rozbehnutie niečoho vlastného. Jednoducho v zahraničí tiež nepadajú pečené holuby rovno do huby a vyššia mzda je vykúpená istými negatívami. 

  Každopádne ak si to naozaj neskúsil, tak je práca doma, pre teba iba cesta menšieho odporu a ako všetci vieme, práve nekomfort a nepohodlie robia človeka silnejším, lepším, inteligentnejším. Jednoducho každý by si mal vyskúšať pár vecí – studenú sprchu, vstávanie ráno pred 5tou a prácu v zahraničí.


  Ďakujem za pozornosť a dúfam, že sa uvidíme opäť pri ďalšom útržku z môjho skromného, študentského života. Za každý názor v komentári budem rád, taktiež si rád prečítam aj kritiku.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Spoločný obvod je jedna z najlepších vecí, ktorú nám Mečiar zanechal

Voľba podľa regiónov je historický anachronizmus.

DOMOV

Obľúbený hotel Bödöra a Smeru prišiel o eurofondy

Firmy z babindolskej skupiny odstúpili od zmluvy na opravu hotela.


Už ste čítali?