Keď pôsobí dôsledok proti príčine - Voľný tok myšlienok #2

Autor: Jaroslav Hoško | 2.5.2017 o 20:41 | Karma článku: 2,20 | Prečítané:  328x

     V dnešnom uponáhľanom svete máme málo času na to, aby sme sa zamysleli nad tým ako vlastne fungujeme a čo má vplyv na naše rozhodnutia. Preto je čas sa na chvíľu zastaviť a začítať sa.

Fungujeme tak neskutočne automaticky, že veci ako chvíľa zastavenia sa, relax a uvedomovanie si rôznych, doteraz neuvedomených vecí, sú pre nás dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Dnes chcem v mojom blogu rozobrať jednu teóriu a môj osobný postreh zo života. Nevravím však, že sa s ním bude každý stotožňovať.

 

 

Škola elektrotechniky ako škola života

 

   Bol čas keď som sedel v lavici, vonku sa nič extra nedialo a preto som výnimočne dával pozor... Náš učiteľ elektrotechniky práve diktoval:


„ Indukovaný prúd v uzavretom obvode má taký smer, že svojím magnetickým poľom pôsobí proti zmene magnetického poľa, ktorá je jeho príčinou (ktorá ho vyvoláva).“

     V čase keď sa toto odohralo som nemal poňatia do akej súvislosti si to dám o dva roky.  

 

Čo to teda má znamenať?

     Začnem mojim detstvom, od malička ma moja mama ťahala na záhradu s cieľom aby som si vybudoval pozitívny vzťah k všetkým rastlinám čo tam rástli a rastú. Vždy sa mi snažila tlačiť do hlavy latinské názvy rastlín a vyžadovala, aby som jej pomáhal. Keď som už nechcel a začal som klásť odpor, tak ona mala aj tak stále tendenciu ma poslať po ďalšiu krhlu vody, urobiť niečo iné a keď už naozaj nebolo čo, tak ma aspoň zavolala a spýtala sa ma či viem ako sa volá tá konkrétna rastlina. Ak som vedel, tak bol úspech, keď nie, tak mi to pre istotu 5-10x zopakovala. Ak sa toto negatívne napätie vo mne vystupňovalo, tak som „vybuchol“ a začal ako decko protestovať. Ako každé dieťa keď sa mu niečo nepáči. Občas v závese prišla facka, alebo iné výchovné metódy.  Na margo tohto spomeniem, že podľa môjho názoru jedna facka ešte nikoho nezabila, ale všetko treba aplikovať s mierou. Koniec koncov som vždy na záhradu chodil nasilu a ako malý chlapec by som najradšej všetky tie kvetiny a podobné záležitosti zapálil.

     Výsledkom niekoľkoročnej snahy o to, aby som sa dobrovoľne staral o záhradu bolo to, že som si k tomu miestu vytvoril zopár negatívnych spomienok a čím menej času tam strávim dnes, tak tým mi je lepšie. Nádherný príklad toho, ako sa to nemá robiť. Z „nabiflených“ latinských názvov dnes neviem nič extra a na záhradu zavítam iba vtedy keď potrebuje mama s niečím nutne pomôcť. Dobrovoľne sa tam ani nezjavím.

     Ďalším modelovým príkladom je, že nám na nejakej osobe niečo veľmi vadí. Dajme tomu, že naša blízka osoba fajčí. Teraz je asi úplne jedno či je to dieťa, partner, či partnerka. Jednoducho nám na tej osobe záleží a vieme, že si ničí svoje zdravie, prípadne si skracuje život. Čo sa však stane ak mu to povieme a budeme všemožne brániť tomu, aby sa tá osoba dostala k cigaretám? Naše úsilie a jej úsilie (ako energie) budú pôsobiť vyslovene proti sebe na „nízkej vedomej úrovni“ . Tú osobu naša snaha nebude zaujímať a zameria sa na to, aby sa dostala k cigaretám keď ju nebudete mať na očiach. Ďalší príklad toho ako funguje táto zákonitosť.

 

     Z predošlých riadkov môžeme pozorovať to, že ak u niekoho chceme presadiť nejaký zákaz, tak to na 90% skončí neúspechom a to aj napriek tomu, že to môžeme myslieť „dobre“, alebo to bude mať za cieľ urobiť z toho človeka lepšieho.

Druhá strana mince

     Na druhej strane začnem zasa vo svojom detstve. Od malička som videl ako sa môj brat venuje motorkám, stále niečo opravoval, skladal, rozoberal a pod. Nikdy ma však nenútil k tomu, aby som bol pri ňom. Paradoxne väčšinou ma od toho odháňal, pretože som mu svojimi hlúpymi otázkami liezol na nervy (smiech) :) . Avšak postupom času som sa chcel odviezť na motorke stále viac a viac a vzrástol u mňa akýsi vzťah k týmto veciam. Možno to bolo aj prirodzenejšie u chlapca, ako pestovanie kvetov.

     Ako som tak ďalej rástol, tak sme celá rodina vždy jedli mäso, iba jeden člen rodiny nie (okrem rýb). Nevlastný otec mi nikdy nepodstrkoval namiesto „tradičného“ jedla niečo bezmäsité a nikdy mi nehovoril, že by som mal prestať jesť mäso. Vždy keď som sa ho spýtal najčastejšiu otázku „Prečo?“ tak ma odbil vyhýbavou odpoveďou. Momentálne nejem mäso s výnimkou rýb asi rok a pól, nevylučujem to, že ho niekedy začnem opäť jesť, ale povedzme, že som si tiež našiel k tomu cestu – možno založenú na inej príčine ako on, ale výsledok viac-menej podobný.

     Ďalej spomeniem, že ma nikto nikdy nevychovával v nejakej „protidrogovej a proti alkoholovej“ výchove. Väčšinou mi ponúkli ľudia ešte keď som bol maloletý (však to všetci poznáme :) ) . Ako je to teraz? Mám 18 rokov, v dobe keď si ľudia vo veku 16-25 rozprávajú zážitky spojené s alkoholom a drogami z každého (druhého) víkendu, tak sa na to pozerám cez číru optiku a iba sa ticho usmievam, pretože pre mňa sú to iné veci, ktoré ma zabavia viac a dávajú môjmu životu zmysel, ktorý napĺňa moje vnútro.  A pokojne ma môžu označiť za „nenormálneho“ /to počúvam často/.

 

Čo tým ale chceš povedať?
 

     Chcem tým povedať to, že ak niekomu budeme tlačiť niečo nasilu, alebo mu to ukazovať, že to nemá robiť, tak dosiahneme u dotyčného človeka prirodzene väčší odpor k tejto veci, názoru, alebo činnosti. Ak človeku budeme hovoriť, že je niečo zlé, alebo, že by sa tomu mal vyhnúť, tak práve tam zameriame svoju pozornosť a aj tú jeho a s najvyššou pravdepodobnosťou sa to skončí tým, že ten človek urobí presne to, od čoho ho odhovárame. Skús povedať dieťaťu v daždi „Neskáč do tej kaluže“.  Vieš ako to dopadne. Avšak toto všetko som myslel skôr na veci v dlhodobom horizonte. Osoba je však univerzálna, je jedno či je to dieťa, frajerka, manžel, alebo kolega. 

     Ako spoznávam ľudí, tak asi nie každý si vypestuje dávku uvedomelosti natoľko, aby vedel rozlišovať čo je pre neho prospešné a čo nie, takže nateraz ostáva asi iba otázkou ako usmerniť človeka, tobôž mladého na to, aby šiel v niektorých veciach „správnou cestou“.  A možno sa nenarodí každý s povahou leva, ktorý má takmer vždy chuť ísť „proti prúdu“.  Každopádne všetko čo ste si práve prečítali sú iba moje postrehy, úvahy a teórie. Ak má niekto na tieto veci iný pohľad, tak budem rád ak sa podelí dolu v komentároch.  Ak so mnou súhlasíš, tak vieš čo treba – šír to ďalej, predsa len je to lepšie ako pozeranie farmy v telke. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Peniaze na reformu školstva v rozpočte nevidno

Školstvo je v rozpočte málo ambiciózne.

ŠPORT

Za odchodom Kozáka môžu byť spory a únava. Nahradí ho Hapal?

Trénerom futbalistov môže byť prvýkrát cudzinec.

DOMOV

Auto v protismere? Napáliť to do stromu je najhoršia voľba

Ak je vodič pripútaný, je lepšie sa s autom prevrátiť za krajnicou.


Už ste čítali?