Zdravý životný štýl - beh na dlhú trať, alebo iba krátkodobá, trendová bublina?

Autor: Jaroslav Hoško | 1.2.2017 o 22:26 | (upravené 1.2.2017 o 22:49) Karma článku: 2,51 | Prečítané:  770x

V posledných rokoch sa veľmi veľa hovorí o zdravej strave, posilňovaní, alebo o iných formách sebarealizácie prostredníctvom športu. Naozaj chcú všetci žiť zdravšie, vrátiť sa „ku koreňom“, alebo je to iba nafúknutá bublina...?

  Pohľady na fenomén cvičenia sú rôzne. Ja dnes vyjadrím ten svoj. Vždy sa snažím na ľudí pozerať ako na jednotlivcov a nerád ich škatuľkujem. V tomto blogu však vytvorím škatuľky a rozoberieme si ľudí v nich. Myslím si, že v momente, keď sa začne hovoriť o cvičení a strave, tak je hneď pár skupín, ktoré berú všetky veci s tým spojené rozdielne. Týchto skupín by sme mohli urobiť omnoho viac, ale pre pochopenie môjho myšlienkového pochodu o „typoch ľudí“ to skúsim napísať jednoduchšie.
  
Vonkajšia motivácia na 110%


   V úplne prvom rade existujú ľudia, ktorí sa vrhnú okamžite naplno do cvičenia a ihneď sa SNAŽIA mať všetko tip-top...ešte ani nevedia, že „light“ výrobky, ktoré si kúpili v supermarkete sú jeden veľký blud, ale zato poličku nad posteľou už majú zaplnenú suplementami, najnovším športovým oblečením a ich nástenku na facebooku zdobí minimálne päť motivačných statusov na týždeň. Niektorým vydrží motivácia iba pár týždňov, alebo mesiacov. Po opadnutí vonkajšej motivácie prestanú venovať toľko energie do rozvoja samého seba.  Upadajú a približne za rok, dva nevidíš u nich žiaden posun, či už vedomostný, duševný, alebo práve fyzický. Prečo? Podľa môjho názoru to berú príliš povrchne a keď neprichádzajú OČAKÁVANÉ výsledky (tie sú väčšinou väčšie ako reálne – napr. dlhodobo pribrať/schudnúť 20kg za mesiac), tak si povedia, že to nie je pre nich. Prípadne upriamia svoju pozornosť na „dôležitejšie“ veci a neostáva im čas na to, aby aspoň odrobinku času venovali sami sebe. Veľa začiatočníkov takto začína a skončí. Pokiaľ však vytrvajú, tak sa z nich môžu vykľuť  časom ľudia, ktorí začnú všetko spoznávať hlbšie a môžu zistiť kde robili chyby (pretože tie robí každý jeden z nás) a posunú sa do ďalších skupín.


Je to super hobby, baví ma to a udržujem sa „fit“.

     Z môjho pohľadu sem patria poväčšine pracujúci ľudia a dôchodcovia, ktorí sa stále s nadšením hýbu a majú radi napríklad aj spoločnosť, ktorú môžu nadviazať pri športových aktivitách. Títo ľudia sa nehrnú za neustálim zlepšovaním sa a už vonkoncom nie za vrcholovými výkonmi v posilňovni, alebo na súťažiach. Často krát (už) nelipnú ani na strave. Cvičia len tak pre radosť, vo voľnom čase a sú spokojní. Čo k tomu dodať? Dúfam, že tiež budem raz taký dôchodca :) .
 

Keď to už nie je iba hobby, ale prirodzená súčasť života...

     Samozrejme v menšej skupine sú ľudia, ktorí si pomocou „zdravého životného štýlu“ tvoria svoju vlastnú cestu už dlhšiu dobu, skúšajú rôzne veci, radi experimentujú a fungujú takto už niekoľko rokov a to nie len vďaka hlbšej vnútornej motivácií.  Veľa z nich začínalo práve s motiváciou vonkajšou, že chcú, alebo potrebujú byť silnejší, krajší. To je v poriadku. Časom zistili, že ich baví napredovanie a dospeli k poznaniu, že to nie je iba o hodinke tréningu, ale že treba tomu venovať viac času, ak sa chcú posúvať. V tejto skupine sú však osoby a hlavne už aj „osobnosti“, u ktorých veľkú rolu zohrala hneď od začiatku vnútorná motivácia. Myslím si, že do tejto „podskupiny“ patria hlavne tí, ktorí mali predtým napríklad silný negatívny zážitok a pomocou „pohybu ho vyvetrali“. – pozn. Nepíšem o steroidových pseudokulturistoch s komplexmi malého...ehm :D  . Ide o ľudí, ktorí prešli cez niečo. Teraz sa snažia posúvať a ťahať čo najvyššie, niektorí si aj zasúťažia – či už ako amatéri, alebo profesionáli. Väčšinou začínali v skromnejších podmienkach a veľa sa učili od skúsenejších. Všetko prišlo postupom času a takých cením ja osobne najviac. Všimnete si ich hneď... srší z nich mnohokrát pokora, pokoj, ochota pomôcť a rešpekt k ostatným. Tam už je vidieť, že to nie je len o cvičení či strave, ale HLAVNE o všeobecnom spôsobe žitia ako takého.



„Športom k trvalej invalidite“ + „...tak či tak zomrieš.“ a podobní...

     Na úplne opačnej strane sú zasa ďalší z nás, ktorý toto všetko snaženie predošlých skupín berú veľmi skepticky a radi o veľa veciach tvrdia (či sa to týka stravy, alebo pohybu), že sú nezmyselné, šialené, nepohodlné alebo hlúpe. Väčšinou sú to jedinci, ktorý si takýto život nikdy nevyskúšali, alebo ak áno, tak vždy patrili do prvej opisovanej skupiny. Títo ľudia nie sú zlí, mnohí z nich majú dokonca vlastné hobby, ktoré ich napĺňa, baví a posúva ich v inom smere. Čo mi osobne však prekáža, resp. podnecuje ma ku konfliktu je, ak sa to snaží niekto vtĺcť do hlavy človeku, ktorý nič ešte neskúsil, alebo je práve v športových začiatkoch. Občas by som ich surovo nazval ako ničiteľov snov, ale...väčšinou stačí pár argumentov a pochopia, že ono to „staranie sa o seba“ má zmysel...

Prečo je to „beh na dlhú trať“ ?

     Ten kto si skúsil vytýčiť cieľ, splniť ho...znova a znova, ten naozaj vie, že ak chcem žiť nadpriemerný život, tak musím robiť veci, ktoré sa vymykajú priemeru. To je logické. Žijeme v dobe keď nikto nechce byť priemerný. Všetci by mali najradšej milión na konte a robili to čo ich baví, alebo pre zmenu, nerobili nič. Avšak veľa z nás nie je ochotných vypadnúť zo zóny komfortu a urobiť niečo nové. Možno čo nemá „hlbší zmysel“ na prvý pohľad. Úprimne, ja nie som profesionálny športovec, ani sa ním nehodlám stať. Čo však viem už teraz, je, že na rozvíjanie pohybovej aktivity nezanevriem nikdy. Ak ide o stravu, tiež nie som profesionál, ktorý by na tomto staval kariéru výživového poradcu, ale postupným učením som sa v priebehu pár rokov niečo naučil, áno aj prečítal – prebral, vyskúšal a dospel k poznaniu, že človek taktiež nespozná svoje telo za týždeň, či mesiac. Či už je to strava, tréning, alebo všeobecné názory na mnoho vecí, tak všetko toto sa vyvíja v závislosti od skúseností a času, ktorého tomu venoval. Preto si skutočne uvedomelý človek nemôže dovoliť nemeniť sa a neučiť sa niečo nové, ak chce napredovať.

„Začať si vážiť sám seba...“

     Takto by som nazval jeden z najväčších úspechov v živote a jedno z najlepších rozhodnutí, vďaka ktorému cítim s odstupom času, že som sa mentálne posunul. Jedinec, ktorý pravidelne vystupuje zo zóny komfortu a kladie na seba nároky, ten ľahšie prekoná problémy každodenného života. Nemusí byť nutne kulturista, alebo účastník silového troj/päťboja...Ak má základné znalosti, nájde si to svoje, čo ho bude baviť a povenuje sa aj sebe, tak to bude úplne super ! Hlavne nech sa hýbe, pretože bytosť je živá práve tým, že je v pohybe.

     Za tým mi prichádza na um okamžite ďalšia fráza. „Každý by sa mal starať o svoje zdravie.“ – nezahŕňa aj toto „váženie si samého seba“ ? Podľa mňa je to povinnosť.  Ak to nerobíš, nemáš sa vôbec čo sťažovať na svoj stav (ak netrpíš nejakým závažným /dedičným/ ochorením). Mávaš bolesti hlavy, brucha a si unavený aj keď spíš 8 hodín denne? Niekde je chyba a je načase začať sa zaujímať O SEBA. V momente keď začneš skúmať viac to ako sa správa tvoje telo a myseľ, ako reagujú na to, ako vyplníš svoj deň, čo zješ a na to aké im dávaš podnety, tak je už len krok k tomu, aby si zistil čo im prospieva. Taktiež aj to, čo im ubližuje a oslabuje ich...a to je veru beh na dlhú trať. Práve o tom je podľa môjho názoru „zdravý životný štýl“ – mnou nazvaný „normálny životný štýl“. Zamysli sa...tvoje telo a myseľ sú to jediné čo je s tebou po celý život, od narodenia až po smrť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Peniaze na reformu školstva v rozpočte nevidno

Školstvo je v rozpočte málo ambiciózne.

ŠPORT

Za odchodom Kozáka môžu byť spory a únava. Nahradí ho Hapal?

Trénerom futbalistov môže byť prvýkrát cudzinec.

DOMOV

Auto v protismere? Napáliť to do stromu je najhoršia voľba

Ak je vodič pripútaný, je lepšie sa s autom prevrátiť za krajnicou.


Už ste čítali?