Buď vďačný + Ako súvisí telo a myseľ ? #prolog

Autor: Jaroslav Hoško | 11.1.2016 o 20:01 | (upravené 11.1.2016 o 20:25) Karma článku: 2,48 | Prečítané:  456x

Opäť vás vítam pri čítaní môjho blogu. V minulom voľnom toku myšlienok som mal pozitívnu náladu. Aj keď to je dnes tak isto, tak k tomu pridám možno aj trošku negatív. 

     Budem sa hlavne zaoberať tým nad čím sa bežný človek ani nepozastaví...nad tým čo si treba vážiť a budem uvažovať o nejakom prepojení mysle s telom. Minule som bol skritizovaný za skákanie z témy na tému, tak sa to teraz posnažím obmedziť aj napriek tomu, že toto nie je PR článok, ale iba môj osobný blog.
     Kráčam si so spolužiakom zo školy na zástavku autobusu. Klasická situácia po škole.  Kúsok pred nami však vidím staršieho pána s paličkou v ruke. Keď sme pri ňom, tak sa nás spýtal či ho vieme nasmerovať a pomôcť mu...samozrejme sme pomohli a pokračovali sme ďalej v ceste. Ako sme tak kráčali medzi mnou a spolužiakom prebiehala debata o tom, že človek si ani neuvedomí ako dobre vlastne funguje, o tom, že si nevieme predstaviť život bez zraku, o tom ako by sme boli mimo bez jediného zmyslu...Jednoducho už iba to, že vidíme. To, že sa ráno zobudím a vidím východ slnka, viem si urobiť jedlo, fungovať, pozrieť sa po peknej dievčine (dievčiny po chlapcoch :D ), jednoducho pripomenulo mi to, že si treba vážiť to, že žijeme bez hendikepu a môžeme vnímať svet všetkými zmyslami. Niečo podobné som si uvedomil keď som mal dva roky dozadu nehodu na bicykli, vtedy keď som ležal v nemocnici skoro mesiac.
     S odstupom času viem, že sa tam nechcem vrátiť a preto si dávam viac pozor ako predtým (aspoň väčšinou, keďže stále mám v hlave že je lepší krátky a zábavný život ako dlhý a nudný, ale o tom inokedy). Najlepšie na tom je, že ani nepotrebuješ oslepnúť, alebo mať ťažkú nehodu aby si začal vnímať to čo skutočne potrebuješ. Stačí, že niečo preženieš a ochorieš. Jednoducho zdravý človek chce milión vecí, chorý jedinú. Ťažko čakať od „zdravých“ ľudí to, že sa každý deň pozastavia nad tým, že „wow, vnímam všetko okolo mňa, vidím, dýcham, počujem...“. Myslím si však, že občas nie je na škodu sa nad tým zamyslieť. U mňa to je práve teraz. Sem-tam keď pomyslím na to aké by to bolo bez jedného zmyslu, prípadne bez nôh/rúk, tak mi až naskakuje husia koža.
     Po tom hneď príde fáza toho, že poďakujem za to, že žijem ako žijem. Časom zasa príde to, že to berieš ako samozrejmosť. Život je veľmi rozmanitý a ukazuje nám aj tie negatíva. Ľudia kt. žijú s určitými indispozíciami to zasa vnímajú inak a vedia sa s tým vysporiadať. Krásne je na tom tiež to, že si niekedy vedia život viac vážiť ako „zdravý ľudia“ (tiež pojem nad ktorým sa dá zamyslieť...nabudúce) a niektorí sú ešte vďačnejší ako „my“. Na druhej strane...čo iné človeku ostáva ?! ...Naozaj to možno príde ako radovanie sa zo „samozrejmého“, ale keď si človek uvedomí čoho všetkého je schopný (teraz v pozitívnom slova zmysle), tak poďakuje za to a uvedomí si, že si to treba chrániť a starať sa o to. O svoje telo, svoje zdravie.

     Áno aj o svoje telo a zdravie. Tu asi začína druhá téma a to, že chcem rozobrať súvis medzi telom a správaním sa človeka. Toto bude nadlho, takže ak sa ti nechce, zavri to (demotivácia musí byť). Opäť začnem skúsenosťami z môjho krátkeho skromného života. Donedávna som mal brigádu ako „sčítač“ na „sčítaní dopravy“ . Pri tejto „práci“ sa často stretnete s druhými ľuďmi, ktorých nepoznáte a ste odkázaný na to aby ste s nimi strávili 4 hodiny času napr. na autobusovej zástavke. Vo väčšine prípadov som sa stretlo s ľuďmi, kt. mali normálnu postavu, prípadne tými čo cvičili. S tými „klasickými“ ľuďmi sa dalo baviť 4 hodiny o škole, hobby...o čomkoľvek, jednoducho nejako sa to plynule rozbehlo. S cvičencami som rád debatoval o strave, životnom štýle, tréningu, viac o osobnom živote...nechal si poradiť prípadne. Skrátka stále bolo o čom. Sem-tam sa vyskytli aj debaty ohľadom našich cieľov do budúcna a pod.
     Na poslednom sčítaní som sa mal stretnúť s nejakou slečnou. Úprimne dúfam, že si toto nečíta...Stretli sme sa, hneď na prvý pohľad bola „trošku väčšia“ (dedukujem nedostatok pohybu), /pozn. ak bola vážne chorá, tak sa jej to snáď nedotkne/ bola jej zima (ja som mal iba mikinu , ona bundu, šál a pod.). Od začiatku bola tichá, na všetky moje snahy o komunikáciu odpovedala striedmo, na rozdiel od ostatných dovtedy zažitých ľudí sa ma na nič neopýtala a naša „debata“ skončila tým, že si nasadila slúchadká, posadila sa do rohu zástavky a tvárila sa, že nič. Jednoducho 4 hodiny vedľa niekoho absolútne uzavretého. Sám seba sa pýtam prečo ?! ...Mojím uvažovaním som dospel časom k trochu čudnému záveru. Neviem či je správny, alebo nie...je to iba moja teória. Jednoducho to, ak je človek pri sebe, alebo naopak je to iba „kosť a koža“ tak má podkopnuté sebavedomie, nevie o svojej hodnote, alebo ju má zasa až moc „nadhodenú“ a odrazí sa to aj na správaní. Nepíšem, že každá žena, kt. je pri sebe, alebo „ako lata“ bude takáto. Iba píšem o tom, že napr. s mojou nadriadenou, kt. mala postavu normálnu (ovečky by písali „vyšportovanú“ - pravdepodobne dosť pohybu...) som si celkom fajn pokecal aj mimo pracovných vecí.
     Tak isto keď si všímam ľudí okolo seba, ktorý sú „fit“, tak dokážu myslieť „zdravšie“ ako ľudia ktorý sa nestarajú ani o seba (vnútorne...nie štýlom: „...na vlasy schwardzkopf a na pery maybeline...“). Týmto chcem poukázať na moje postrehy. Nemusí každý cvičiť a byť atlét. To by moc ľudí nebavilo. Ide o to robiť nejaký pohyb...či to už bude beh, cvičenie s váhami, gymnastika, hocičo...hlavné je to, že starať sa o svoje telo je podľa mňa fajn a prejaví sa to dosť aj na postojoch k životu a na povahe. Jednoducho to zmení povahové črty oproti tomu čo by bolo, keby zanedbával samého seba. Ak niekto vedie životný štýl, ktorý mu prospieva, tak bude s tebou komunikovať keď na to príde, úplne bez problémov. Jednoducho sa to prejaví. Toto bola stále iba moja teória. Ak s tým nesúhlasí niekto, tak budem rád za dôvody a argumenty. Sám mám rád debaty na túto tému.
     Každopádne...Je úplne jedno aký si bol a si teraz, pokiaľ máš víziu budúcnosti, dokážeš sa vidieť aspoň čiastočne štýlom: „za 5 rokov chcem vedieť toto a budem takýto...“, tak potom dokážeš čo chceš a urobíš zo seba vylepšenú verziu J . Áno, tak isto ja, ty, on, ona...budeme sa musieť učiť. Možno to vyznie ako klišé, ale naozaj verím tomu, že ak niečo naozaj chceš a urobíš pre to, všetko čo treba, tak to dosiahneš. Týmto som nikoho nechcel uraziť a ani nahnevať. Je to iba môj myšlienkový pochod. Dúfam, že sa ti páčil a ďakujem ti za čas strávený pri čítaní. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?