Bike ako rekonvalescencia-nedokončený výlet

Autor: Jaroslav Hoško | 21.7.2013 o 0:11 | (upravené 21.7.2013 o 0:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  132x

Pol roka kľudový režim...Toto som počul keď som odchádzal z poslednej kontroly avšak je júl, teplo, čas turistiky, športu, apd. Ja doma sedieť veru tiež nebudem :) Už dlhšie po tom čo som sa vrátil z nemocnice chodím normálne na bicykli a dokonca som sa pred pár dňami pár krát zviezol aj na DH trati kde som mal ťažkú nehodu pre ktorú som skončil túto sezónu s Motocrossom (teda aspoň závodne) a slušne som sa rozbil...ale bike žije ďalej...a motorka onedlho ;)

Večer, keď som bol už unavený z predchádzajúcich dvoch večerov kedy som si už trúfol ísť niečo zabehnúť mi večer okolo šiestej večer blikne okno na facebooku...Kamarát-"Ideš na bike?"
Trochu neskoro na túru, ale ako ho poznám tak to bude v poriadku.
Keby som túto ponuku odmietol nebol by som to ja, jednoducho na bike kedykoľvek, kdekoľvek ;) ...Nad trasou sme vôbec nerozmýšlali, nakoniec, neplánované veci sú najlepšie...
Vybrali sme sa smerom od Nemšovej na studničku pod košármi, netrvalo to dlho, len sme sa napili a vyrazili sme ďalej...Okolo Antonstálu sme pokračovali až k poľovníckemu senníku ďalších cca 7km nie je to moc, avšak mierne stúpanie bolo cítiť na nohách ktorím sa nechcelo po dvoch dňoch námahy. Zo senníka sme automaticky pokračovali prudkým stúpaním ku križovatke a tam sa rozodovalo...Momentálne svetlo vonku ešte bolo, ale už to vyzeralo tak že na naše kolečko (súča, hrabovka, trenčín, skalka, domov) sa nám nechelo ísť lebo už je to skôr rutina ako zážitok aj keď si ho vždy radi prebehneme.
"Dáme si to cez trnávku a niekde výjdeme, za hranicami v CZ" ...Súhlasil som aj keď času veĺa veru nebolo. Po krátkej rovinke nasledovala zaujímava časť, lesná cesta, stúpanie jednoducho "horská cyklistika" ako sa patrí. Keď už sme boli na vrchole užíval som si pekný pocit výhľadu, moja najočakávanejšia časť ešte len mala nasledovať...Zjazd...Túto časť mám najradšej najmä na "cestách" na ktorých nie je ani živá duša, asfalt tu tiež nevidno, ale zato je tu štrk ktorý krásne "chrumká" v rýchlosti pod kolesami-niekedy až strašidelne, sem tam prerastajúca tráva a keď už je zákruta tak stojí za to :) Mám to rád. Kamarát Paťo nie je typ bikera ktorý obľubuje takéto disciplíny (asfaltová cesta je jeho šálka kávy), predsa len s trek. bicyklom to nemá zmysel siliť to. Počkal som ho teda pri značke a križovatke kde sa cesta rozdvojovala.
Jeden smer Horná súča 6,1km druhý smer Šanov (cz) 6,8km. Po tom ako ma Paťo dobehol sme chvíľku uvažovali kade...Súčanské kopanice poznám a viem že tam sa ide už len dolu kopcom, avšak ísť na výlet cez hranice bolo lákavejšie a aj napriek nedostatku času a pomalému sa stmievaniu. Cesta vyzerala nasledovne, heh cesta...ak sa to tak dá nazvať, stúpanie smerom do lesa samozrejme bez asfaltu (iba kamenie, štrk). Tempo si udržiavame, rozprávame sa o tom ako sa tu minule zablúdilo. Ja som si v duchu hovoril "Ideme podľa značky, cesta bude jednoznačná". Nie, to by bolo moc ľahké a chýbalo by tam trochu "adventure" - skrátka dobrodružnosti. Čiže to vyzeralo tak že po nejakom úseku stúpania (dosť strmého) sa cesta menila na 3...
Zlatá stredná cesta hej ? Vybrali sme sa ňou a cez lesnú cestičku kde išiel pred nami snáď iba traktor sme išli hore aj napriek náročnosti terénu (obdivujem Paťa s trekingom)...Nakoniec sme však prišli na to že cesta vedie iba do lesa a nemá to nič spoločné s naším cieľom (Šanov-CZ). Vrátili sme sa teda naspäť na miesto kde sa cesti delia a pokračovali sme tou najmenej rozbitou...Tak isto to vyzeralo aj tam akurát trochu neskôr sa nám zem pod kolesami už zmenila na čistý lesný podklad...Nič, žiadna cesta, iba les...Dal som na svoje navigačné schopnosti (nič moc ale cítil som že nie sme ďaleko) a išiel som podľa niečoho, doteraz neviem čoho...predsa aj les má svoj koniec...Opäť sa nám cesta ako Y/psilon/ rozchádzala na dve. Na lúku alebo "niekam". Zobrali sme to kúskom lúky kde už boli poľovnícke posedy (známka že nie sme úplne mimo) a naspäť do lesa.
Po pomalej, namáhavej ceste lesom som neveril vlastným očiam keď som videl náznak cesty, samozrejme hlinennéj ktorá viedla smerom dole, po pár metroch už vidím posed (lavičky, stôl) a tam aj mapku kde sa spolu s Paťom pozeráme kde sa nachádzame...zistili sme že sme pekne mimo od domu a keby sa niečo zomelie (napríklad defekt, iná vec) tak je to v háji. Našťastie už sme videli tabuľku "Šanov 1,2km" a tak sme sa už tešili na dojazd do dedinky a potom už len asfaltový ťah až domov do Nemšovej (cca 30km), bolo to myslím prvý krát čo som sa naozaj tešil na asfaltku. Pred nami však bol ešte jeden zaujímavy zjazd na ktorom som sa chcel vyblázniť, preto som si povedal že Paťa s trekingom počkám dolu.
Pustil som to teda a už po pár metroch som zisťoval že zjazdené plášte+kamene, prach, štrk nie je najbezpečnejšia kombinácia avšak dosť zábavná. Dole to už vystriedali ostré kamene kt. som sa bál či nedostanem defekt nakoľko som na ne išiel neopatrne a mal som blbý pocit. Dolu konečne na asfaltke som zastavil a skontroloval si koleso, zdalo sa mi mäkké ale neriešil som to...chvíľu som počkal a už som vedel čo sa stalo...Paťo kráča vedľa bicykla a len počujem hlasné "defekt". Skoro mi preplo keď som zistil že to prerazil aj napriek tomu že išiel pomaly cca 10m pred koncom tejto pasáže. Nebol by to veĺký problém keby máme zo sebou výbavu na turistiku (pumpa, duša, sada na opravu), lenže 40km od domu (cez les) skoro za tmi, bez akejkoľvek techniky a bez signálu si veru moc neporadím. Paťov geniálny nápad vrátiť sa pešom domov som mu ihneď vybil z hlavy (ešte teraz by som mu robil doprovod domov cez les)...Dole v dedine našťastie už signál bol tak mi nič iné nenapadlo ako zavolať niekomu s autom aby pre mňa prišiel. Nakoľko to bol niekto z "rady starších" tak ma veru pekne hneď po telefóne zvozil...veď predsa večer na biku a k tomu ešte v takom stave akom som ja, už sa stmievalo, no vec nevídaná. Neostávalo nam nič iné ako sa opýtať miestnych na nejaké občerstvenie, dostali sme odporučenku na jednu "hospodu" avšak ako prvú sme našli malú zmrzlináreň v rodinnom dome kde "sme si nechali naložiť točenú" :)).
Po takomto "relaxe" sme sa už len presunuli na malé námestie v dedinke a tam čakali na prichádzajúce auto. Zistili sme že v dedine je zábava a keď sme počuli okoloidúcu mladú slečnu (mala asi 11) ako hovorí "Dúfam že sa mi nebude zasa niekto lepiť na zadok" tak sme si uvedomili že sa nachádzame buď úplne mimo alebo sa už mládež (áno aj ja mám násť) naozaj rúti dolu. Dievčinu predbehol nakoniec zhruba 10 ročný chlapec ktorý idúc okolo schovával flašku pálenky pod trigovicu v dúfani že ju neuvidíme...Ešte chvíľu sme sa nad tým pozastavovali...Nakoniec prišlo auto, naložili sme bicykle a prišli domov na SK, málo kedy sa teším odniekiaľ domov (hlavne z bicykla a motorky) ale teraz to bolo tak. Vlastne si nemyslím že tento článok niekoho zaujíme, ale píšem si ho skôr ako svoj denník. Koniec, koncov naučil ma tento "predčasne ukončený výlet" tomu že keď už sa vyberem na túru (chodím často ale vždy na riziko) tak pre istotu si už vždy vezmem nejaké základné náradie+dušu, lebo zbytočne hnevať ľudí okolo seba nemám rád a hlavne kt. mám rád a samozrejme si skôr ukončiť výlet a znechutiť aj sám seba trochu. Naučil som sa taktiež že "Mountain Biking" dostane naozaj význam horskej cyklistiky naozaj až v lese kde nič iné nie je iba hory a les, bola to ťažká cesta, nedokončená avšak asi najlepšia (rozumej najťažšia) akú som mal. Kilometrovo to nebol veľký nájazd a vôbec nie rekord, avšak celkom náročná trasa (stúpania, klesania), ktorú odporúčam všetkým.

Posolstvo :))
Týmto príbehom by som ťa chcel posunúť aj do tohto športu, hobby, alebo ako si to nazveš. Vždy je lepšie prežiť život aktívne ako niekde doma pred telkou aj keď to je bezpečnejšie, aj keď to nevýjde "na prvú", ale aspoň zažiješ nové veci, nemusí to byť zrovna bicykel a les, ale aj toto má svoje čaro a budem rád keď to bude bicykel a les. Jednoznačne plánujem túto trasu zopakovať s tým že ju dokončím, ale už si vezmem nejaké veci (veď predsa NEVER GIVE UP).

PS: Pre info okolo trasy (ak si ju chcete zajazdiť) neváhajte a opýtajte sa :) .

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké zásadné chyby robíme pri zariaďovaní obývačky a kam umiestniť televízor?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre milionárov: Neukazujú len bohatstvo, ale to, ako žijú

Sociálna sieť Rich Kids nie je pre každého.


Už ste čítali?